Author Archives: Eva Vitekova

Človek mieni, vesmír mení!

Katarína s Milanom sa neskutočne milovali. Boli spolu už štyri roky, keď sa rozhodli vziať. Po svadbe začali pracovať na  na dieťatku a tiež si zariaďovali nový byt. Všetko naplánované ako má byť a scenár presne ako z rozprávky. Na stole vždy plno katalógov, kde po večeroch vyberali moderné obývačky s kuchyňou, geniálne manželské postele, dizajnové vychytávky a pohodlnné gauče.

Po pol roku manželstva začali prvé problémy. Nedarilo sa jej otehotnieť. Bolo to veľmi náročné na psychiku, tlak bol príliš veľký a a oni to nevydržali a postupne sa začali stále častejšie hádať. Bezproblémovú zamilovanosť vystriedal stres a strach z toho, že spolu nepočnú tak veľmi vytúženého potomka. Po dvoch rokoch snaženie podstúpili niekoľko umelých oplodnení. Ani jeden pokus však nebol úspešný.

Katarína z toho bola na nervy a ich vzťah šiel ,ako sa hovorí, pekne do hája. Ona už dávno chcela vyberať eko plienky a miesto toho stále vybavuje faktúry na účtovnom. Práca ju už nebavila a tehotenstvo bolo jej vyslobodením. Po piatom umelom oplodnení sa Katarína vzdala predstavy, že niekedy bude mať dieťa a rozhodla sa, že si aspoň nájde prácu, ktorá ju bude baviť a napĺňať. Začala pracovať v materskej škole. Práca bola jej splnením snom. Neskutočne ju bavila a tešila sa na každý jeden nový deň.  Milovala priamo prácu s detičkami, ale veľmi ju tešili aj samotné prípravy. V jednom kuse niečo vymýšľala. S manželom si zase začali rozumieť a ich vzťah sa začal pomaly zlepšovať a vracať do starých koľají, presne tam, kde bol. Milovali sa, užívali si jeden druhého a tešili sa z každého jedného spoločného momentu. Už sa zmierili s tým, že spolu bude navždy spolu a azčali rozmýšľat nad tým, že by si nejaké deti možno adoptovali.

V okamihu keď sa Katarína prestala sústrediť na tehotenstvo, otehotnela. Tak to je. Keď človek plánuje, niekto tam hore sa od srdce smeje, až sa musí chytať za brucho. Neplánujte, žite!

Komentáre vypnuté na Človek mieni, vesmír mení!

Filed under Nezaradené

Katastrofický scenár

Dnešný svet je plný slov, ktorým nemusíte rozumieť. Pred sto rokmi by sa vám to asi vo vlastnej krajine nestalo. Dnes vo svete, ktorý je plný technických objavov, je to však úplne bežná záležitosť, že si pri niektorých rozhovoroch pripadáte ako z inej planéty. Pre mladšiu generáciu to asi nebude až tak častý problém, ale pre starších ľudí je to každodenná realita.

Neviete čo je nivelačný systém na dlažbu? Netušíte čo presne znamená online marketingová agentúra a matne si spomínate, že už ste počuli slovo kompresor? Nebojte sa, určite nie ste samy.

V dnešnom svete je veľmi veľa vecí, ktoré ľudia nevedia pomenovať, ktoré netušia ako fungujú a ktoré ani nevedia že vôbec existujú. Som zvedavá, čo by sa stalo, keby sa udiala nejaká veľká katastrofa a na svete by ostalo len pár ľudí. Nefungovala by elektrika, wifi, metrá, výťahy. Celý mestský, moderný, technický systém by skolaboval a muselo by sa začať od znova.

Tí ľudia, ktorí by zostali žiť by sa vrátili do prírody a celá civilizácia by sa začala budovať od znova. Zaujímalo by ma, či by sme znova vyvinuli rovnaké veci alebo by sa zas vymyslelo niečo úplne iné. Či by sa zas vynašla elektrina, počítače, internet alebo niečo podobné alebo naopak niečo úplne odlišné.

Samozrejme sú to len špekulácie a nikdy nemôžeme vedieť, čo by sa stalo až do doby, kedy by sa to naozaj nestalo a my by sme neboli jeden z tých, ktorý by tú katastrofu prežili. Niekedy sa tiež zamýšľam nad tým, čo by sa stalo, keby vymrelo ľudstvo. Vyvinuli by sme sa znova? Respektíve vyvinuli by sa nejaké iné druhy? Čo by sa stalo, keby celé ľudstvo zo dňa na deň zmizlo? Osídlili by zvieratá kancelárie? Dostali by sa do budov? Naučili by sa ovládať stroje? Kto vie, ale je zábavné, trochu si o tom občas popremýšľať a zafantazírovať.

Komentáre vypnuté na Katastrofický scenár

Filed under Nezaradené

Puberta môjho syna

Vyrástla som obklopená ženami. Mala som dve sestry, samé sesternice v podobnom veku, bratanci boli už o dosť starší o mužskej puberte som vedela len veľmi vzdialene. Netušila som aké výzvy sú s ňou spojené. Moje prvé dieťa bolo tiež dievčatko Simonka a jej puberta bola tiež búrlivá, ale aspoň som vedela, čo čakať. U Dávida, môjho syna, som netušila, čo všetko so sebou zmena hormónov prináša a ako sa to prejavuje. Ktoré prejavy sú úplne normálne a vôbec sa nemusíte báť aj keď to vyzerá dosť divne. Rada teda s vami budem zdieľať postrehy z mužského sveta a to akú podobu má ich puberta. Dúfam, že vám to pomôže, keď podobné situácie budete so svojim synom prežívať vy. Netvrdím, že na to budete pripravená  a nevykoľají vás to, ale aspoň budete vedieť, že to , čo sa s ním deje, je proste normálne.

  • Zamkýnanie sa v izbe. Na dlhé hodiny. Netušíte, čo tam robí. Začína to v 12tich. Mne to prišlo strašne skoro, ale manžel mi od začiatku tvrdil, že sa tam určite venuje objavovaniu svojej sexuality a svojho tela. Verte mi a a nesnažte sa presvedčiť na vlastné oči, nestojí to za to… Ja som sa na vlastné oči presvedčila, že mal pravdu.
  • Konferenčný stolík  v detskej izby so zamknutým šuplíkom na tajnosti. Nechcite vedieť čo tam skrýva.
  • Prehnaný záujem o o svoj výzor. Je možné, že sa vám v kuchyni objavia rôzne prazvláštne doplnky stravy ako vegánska náhrada steroidov
  • Rodičia sú trápni. To je alfa a omega puberty. Nič s tým nenarobíte. Čím viac sa budete snažiť, tým to bude horšie.
  • Emočné výbuchy a nestabilnosť. Iné prejavy ako u dievčat. Namiesto hystérie výbuchy hnevu.

Nebojte sa, všetko z toho je skutočne v poriadku a hlavne prejde to. Tak zhlboka dýchajte a veľa šťastia!

Komentáre vypnuté na Puberta môjho syna

Filed under Nezaradené

Vysnené detstvo

Čo vás napadne, keď sa povie detstvo? Ja si vybavím, radosť, slobodu, nekonečné hry, les a kamarátov.

Mala som to šťastie, že som prežila detstvo v malebnom prostredí uprostred prírody a divokých lesov vo Vysokých Tatrách. Od prvej do štvrtej triedy som chodila do malej školy, ktorá už pred 20 rokmi prirodzene napĺňala základné princípy filozofie alternatívnej pedagogiky a to teda učiť hravo a s láskou. Keď sa otepilo využívali sme vonkajšiu triedu pred školou s výhľadom do lesa a keď snežilo korčuľovali sme sa na ľadovej ploche blízko školy.

Škola bola síce super, ešte lepší však bol náš voľný čas. Po škole sme hodili tašky do kúta hneď vedľa dreveného stolíka a bežali sme von. Nekonečné hry, stavanie bunkrov, varenie v lesnej kuchyni, stavanie mostov cez lesný potôčik, lezenie cez stromy ale aj boje, rozdelenie sa na tábory a nekonečné vojny. V zime bobovanie, korčuľovanie, stavanie iglú a snehových labyrintov, stavanie snehuliakov a nekonečné minúty hľadenia do nočnej oblohy. Detstvo v nekonečnosti divokej prírody môžem jedine odporučiť.

Najnovšie pedagogický výskumy tvrdia, že slobodné destvo nie je len rajom pre deti, ale rozvíja aj nekonečné množstvo pozitívnych žiadúcich vlastností ako kreativitu, samostatnosť alebo zdravé sebavedomie. V neposlednom rade rozvíja slobodnú vôlu a schopnosť vedieť, čo ma baví a čo chcem. Vychádza to z toho, že človek v destve našiel sám seba, prirodzene, kedže na to mal dostatok času prišiel na to, čo ho baví, čo ho napĺňa, čoo skrátka robí rád. Z detí, ktorí prežili slobodné destvo často vyrastajú dospelí, ktorí vedia, čo v živote chcú.

Pokladám sa za jednu z nich pracujem s deťmi v školke, vediem rôzne edukatívne programy a venujem sa písaniu. Moja práca je moje hobby. Najlepšia kamarátka z detstva miluje maľovanie a je profesionálňou maliarkou. Kamarát odmalička pobehoval s nožíkom a vyrezával z dreva, dnes je úspešným rezbárom. Ručne vyrezávaná drevená fajka alebo drevené fotorámy sú niečím, čo jeho tvorbe dominuje.

Doprajte deťom zdravú slobodu, vyrastú z nich šťastní ľudia.

Komentáre vypnuté na Vysnené detstvo

Filed under Nezaradené

Ťažký život perfekcionistov

Poznáte ich. Pedantov, ktorí až chorobne lipnú na každom detaile. Puntičkárov, ktorí si potrpia na presnosť a precíznosť. Perfekcionistov, ktorí nikdy neboli a ani nikdy nebudú s ničím spokojní. Ak to so svojim sklonom k dokonalosti nepreženú, sú v živote obyčajne úspešní. No ľahké to rozhodne nemajú. Možno medzi nich patríte aj vy, v tom prípade určite viete, o čom hovoríme.

Ťažký život v práci

 Odviesť dobrú prácu perfekcionistom nestačí. Podľa nich byť dobrý = trojka ako v škole. A oni chcú byť oveľa viac než len dobrí, oni musia byť perfektní. Nepripúšťajú žiadny omyl, ani tú najmenšiu chybičku. Je jedno akej úlohy sa zhostia, vždy sa jej venujú s maximálnou vážnosťou a vynakladajú pritom množstvo síl a energie. Sústavne svoje veci prerábajú, aj keď kolegovia naokolo tvrdia, že už netreba nič meniť. Takýmto prístupom dosahujú spravidla skvelé pracovné výsledky. Na druhej strane, všetkého veľa škodí. Prílišný perfekcionizmus môže byť aj neefektívny. Nehovoriac o tom, že dokáže naštrbiť medziľudské vzťahy na pracovisku.

Ťažký život v súkromí

Ešte ťažšie to majú pedanti v súkromnom živote. Boli ste už niekedy u perfekcionistu v byte? Všetko musí byť tip-top. Bytový interiér prinajmenej od Ekoma design, každý predmet presne na svojom mieste, žiadna kniha nesmie vytŕčať z poličky a samozrejmosťou je dokonalý až sterilný priadok. Keď sa perfekcionizmus týka materiálnych vecí, dá sa to ešte ako tak vydržať. Ale keď perfekcionisti začnú vnášať svoje prehnané nároky aj do osobného a intímneho života, je to na nevydržanie. Vzťahy puntičkárov sú preto veľmi nestabilné a obyčajne nemávajú dlhé trvanie. Veď kto by to s nimi vydržal?

Ťažký život so sebou samým

Jednoduché to perfekcionisti nemajú ani vo vzťahu k sebe. Latku si nastavujú veľmi vysoko. Stačí sa na nich pozrieť. Vždy perfektne oblečení, vždy dokonale zladení. Vyšportovaná postava hovorí o hodinách strávených vo fitness centre, opálená tvár o početných návštevách solária, žiarivý úsmev zasa o bezchybnej dentálnej hygiene. To všetko stojí neuveriteľné množstvo času, úsilia a energie, až si niekedy oprávnene kladieme otázku, či to stojí za to. A čo perfekcionisti? Tí si takéto otázky nekladú. Nemajú na to čas, musia sa predsa sústavne zdokonaľovať.

Komentáre vypnuté na Ťažký život perfekcionistov

Filed under Nezaradené